Aké najväčšie mýty o triedení odpadu poznáme?

Triedenie odpadu je jedným z najjednoduchších a najefektívnejších spôsobov, ako prispieť k ochrane životného prostredia. Napriek tomu sa pri ňom často dopúšťame chýb, ktoré vychádzajú z rozšírených mýtov a mylných predstáv.

MÝTUS 1 – Aj tak všetko skončí na jednom smetisku. Pravda alebo nesprávne tvrdenie?

Tento mýtus je veľmi rozšírený, no pravda je iná.  Jednotlivé triedené zložky  sa  dotrieďujú podľa materiálu v špecializovaných triediacich linkách a následne zhodnocujú v recyklačných zariadeniach, kde sa jednotlivé druhy odpadu spracovávajú samostatne. Väčšina vytriedeného odpadu sa naozaj recykluje a opätovne využíva na výrobu nových produktov. Recyklácia ako celok je funkčný a prospešný proces. Miera recyklácie komunálneho odpadu podľa Eurostatu je porovnateľná s krajinami EÚ, dokonca v roku 2022 Slovensko (49,50 %) prekročilo európsky priemer (48,60 %).

MÝTUS 2 – Triedenie odpadu je zložité, zaberá veľa času – pravda či lož?

Triedenie odpadu je jednoduché a pri správnych návykoch nezaberie viac času. Stačí mať doma nádobu (vrece) na každú zložku odpadu a automaticky ich triediť. Systém triedenia na Slovensku nie je jednotný. V Žiline sa triedia pri kontajnerovom zbere  samostatne – papier, sklo, plasty, kovové obaly, kompozitné obaly na báze lepenky, každá zložka do iného farebného kontajnera. Pri vrecovom zbere z rodinných domov je od roku 2025 zavedený zber samostatne pre papier, sklo, plasty a kombinovaný zber do jedného vreca pre kovové obaly a kompozitné obaly na báze lepenky. Správne triedenie znižuje množstvo  zmesového odpadu, ktorý ide na skládky. Za triedený zber zložiek komunálneho odpadu, pri ktorých sa uplatňuje tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcov mesto neplatí,  nakoľko triedený zber hradia výrobcovia obalov a neobalových výrobkov, prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov. V našom meste zabezpečuje za výrobcov plnenie ich vybraných  povinností OZV NATUR-PACK.  Výrobcovia financujú zber, prepravu, triedenie, zhodnotenie a recykláciu. Občania nepriamo prispievajú na financovanie triedeného zberu  prostredníctvom cien produktov, ktoré kupujú.

Vytvorením návyku sa triedenie stane automatické a nezaberie viac času ako pri zmesovom odpade, pričom môže výrazne ušetriť peniaze vo vašom rodinnom rozpočte.

MÝTUS 3 – Naozaj musíme obaly pred vyhodením umývať?

Obaly netreba dôkladne umývať, stačí ich len štandardne spotrebovať, zbaviť väčších zvyškov jedla či nápojov. Recyklačné linky sú schopné zvládnuť mierne znečistenie, no silne znečistené obaly môžu spôsobiť problémy pri spracovaní. Ak je obal extrémne znečistený (napríklad od oleja či mastnoty), je lepšie ho umiestniť do nádoby na zmesový komunálny odpad, pretože by mohol kontaminovať ostatný triedený odpad.

MÝTUS 4 – Netreba triediť, veď to za nás urobia smetiari. Pravda alebo mýtus?

Aj keď triediace linky a ich pracovníci dokážu oddeliť niektoré zložky odpadu, spoliehať sa na to je chybou. Nesprávne vytriedený odpad môže skončiť v zmesovom odpade a nevyužije sa na recykláciu. Recyklačné zariadenia sú nastavené tak, aby spracovávali správne vytriedený odpad. Ak obsahuje príliš veľa nečistôt, môže sa stať, že ho nebude možné ďalej spracovať. Čím lepšie triedime, tým viac odpadu sa podarí znovu využiť.

MÝTUS 5 – Patria naozaj všetky sklenené predmety do kontajnera na sklo?

Áno aj nie. Do kontajnerov na sklo patria sklenené fľaše a nádoby, poháre, obaly od kozmetiky a parfumov, tabuľové sklo, nie však bezpečnostné drôtené sklo, varné sklo či autosklo. Do nádob na sklo nepatria ani zrkadlá, keramika, porcelán, maľované vianočné ozdoby či keramické umývadlo. Tieto materiály majú iné zloženie a môžu znehodnotiť celý recyklačný proces. Napríklad keramika, porcelán a varné borosilikátové sklo majú vyššiu teplotu tavenia ako bežné sklo, čo môže komplikovať jeho recykláciu. Preto je dôležité, aby do skleneného odpadu išli iba vhodné druhy skla.

MÝTUS 6 – Bioodpad sa rozloží aj na skládke, takže ho netreba triediť. Naozaj?

Na skládke sa bioodpad nerozkladá prirodzene, pretože nemá dostatok kyslíka. Namiesto toho sa vytvárajú skleníkové plyny, najmä metán, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu je zákonom o odpadoch zakázané. Správne triedenie bioodpadu a jeho kompostovanie alebo spracovanie v bioplynových staniciach je oveľa ekologickejšie riešenie. Kompostovanie navyše vytvára výživný substrát, ktorý sa dá využiť v poľnohospodárstve alebo záhradníctve.

MÝTUS 7 – Znehodnotí jedna zle vytriedená vec celý kontajner?

To, či jeden nesprávny kus odpadu znehodnotí celý kontajner, závisí od druhu odpadu a miery znečistenia. Ak je kontajner plný správne vytriedeného odpadu a nachádza sa v ňom len malá nečistota, väčšinou sa dá odpad stále recyklovať. Ak je však znečistenie veľké (vrátane druhov odpadov, pre ktoré nie je nádoba určená), môže sa stať, že celý obsah skončí v  zmesovom odpade. Aby sme tomu predišli, je dôležité dbať na správne triedenie a vyhnúť sa ukladaniu nesprávnych druhov odpadov do  zberných nádob.

MÝTUS 8 – Kam s obalmi od mastných potravín? Dajú sa recyklovať?

Obaly od mastných alebo silne znečistených potravín (napríklad mastný papier, polystyrénové obaly od denného menu, jednorazové alobalové tácky na grilovanie aj s pripáleninami či papierové tácky s tukom) nepatria do triedeného odpadu. Mastné papierové obaly  patria  do zmesového komunálneho odpadu. Kartónový obal od pizze, ak má len niekoľko mastných škvŕn, patrí do triedeného zberu papiera. Mastný papier alebo alobal, ktorý je znečistený od mastnoty alebo zvyšku jedla patrí do zmesového odpadu. Plastové obaly s obsahom  mastnoty sú často nerecyklovateľné a tiež patria do  zmesového odpadu.