Prvé miesto v súťaži pre žilinský Pamätník Carla Gustava Swenssona

SwenssonSwensson

Dňa 13. novembra 2023 sa na galavečeri v Nitrianskej synagóge slávnostne odovzdávali ceny pre víťazov súťaže Záhrada, Park a Detail roka 2023. Súťaž od roku 2015 vyhlasuje Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu na podporu propagácie kvalitných výsledkov práce záhradných a krajinných architektov, realizačných firiem, dodávateľov a v neposlednom rade aj osvietených investorov. Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu vykonáva osvetovú činnosť pre zvyšovanie kvality životného prostredia, rozširovanie odborných poznatkov a posilnenie spoločenského postavenia profesionálov odboru záhradná a krajinná tvorba. Celkovo bolo do súťaže prihlásených 18 diel zo Slovenska a Rakúska v 3 kategóriách: Park roka, Záhrada roka a Detail roka, do ktorej  patrí  architektonický, výtvarný alebo biologický prvok v diele krajinnej alebo záhradnej architektúry, ktorý je dominantný alebo významným spôsobom zvýšil celkovú kvalitu diela.

V tomto roku bol do kategórie Detail roka prihlásený aj žilinský Pamätník Carla Gustava Swenssona, ktorý bol s podporou mesta Žilina zrealizovaný v roku 2021. Pamätník získal vo svojej kategórii krásne prvé miesto a obstál v tvrdej konkurencii ostatných diel, ktoré posudzovala medzinárodná porota. Jej predseda Petr Förchtgott ocenil nielen mimoriadne architektonické kvality diela, ale najmä množstvo vrstiev a symbolov, ktoré v sebe skrýva, a tiež aj jeho prepojenie s okolím. Ocenil snahu autorov získať čo najviac informácii o osobnosti švédskeho krajinného architekta, ktorému vztýčili najväčší pamätník v Európe.

Carl Gustav Swensson (* 15. júna 1861 – † 13. apríla 1910), narodený ako Svensson, bol švédsky krajinný architekt, ktorý ako profesionál pôsobil prevažne v krajinách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na území Slovenska v roku 1891 realizoval projekt sadových úprav okolo Uhorskej továrne na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky, ľudovo zvanej Súkenka (Ungarische Wollwaren, Militärtuch- und Deckenfabrik Actiengesellschaft in Sillein, známa aj ako Silleiner Fabriken Adolf Löw & Sohn). Žilinčania ju však poznajú skôr pod názvom Slovena.

V roku 2021 uplynulo 160 rokov od Swenssonovho narodenia a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri žilinskej továrni. Keďže je to zatiaľ jediné preukázané a tiež jediné dochované dielo tohto architekta na celom území Slovenskej republiky, Mestské zastupiteľstvo v Žiline svojim uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného ulicami Kysucká a Športová na Park Carla Gustava Swenssona. Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere. Súčasný parčík sčasti zaberá aj časť z pôvodného Swenssonovho diela a bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí malú expozíciu drevín v krajine. Mesto Žilina sa na podnet Servare et Manere rozhodlo financovať aj samotný Pamätník Carla Gustava Swenssona, ktorý združenie taktiež zrealizovalo a taktiež sčasti spolufinancovalo.

Pamätník je umiestnený v parku s rovnomenným názvom a jeho autormi sú krajinný architekt Marek Sobola, sochár Michal Janiga a Ján Janík. Projekt pamätníka bol realizovaný pod oficiálnou záštitou Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva vo Viedni. Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná Gotickou bránou, najkrajším prírodným útvarom Súľovských skál, horského masívu neďaleko Žiliny. Pamätník vychádza z Gotickej brány nielen tvarovo ale i materiálovo. Masív Súľovských skál je tvorený súľovským zlepencom, ktorý je veľmi podobný betónovej zmesi. Zelená strecha na korune pamätníka nachádza svoju druhovú podstatu v skalnej vegetácii. Zeleň na konštrukciách, tento vynikajúci nástroj súčasnej krajinnej architektúry, získava čoraz väčšiu popularitu pri navrhovaní budov. Okrem svojej estetickej funkcie ide o prvok, ktorý sa výborne viaže s okolitou krajinou a v neposlednom rade táto zelená infraštruktúra zadržiava vodu v krajine a je životným priestorom pre mnohé druhy živočíchov. Vznikajú tak nové biotopy v urbanizovanom prostredí. Použitie súčasných krajinárskych nástrojov a metód spolu s klasickou architektonickou skulptúrou a materiálmi, vytvorilo predpoklad k vzniku moderného architektonicko-umeleckého diela, ktoré spĺňa okrem estetickej aj edukatívnu funkciu.