Žilina má nový park a pamätník na počesť švédskeho architekta C. G. Swenssona

Nový pamätník na počesť významného švédskeho krajinného architekta Carla Gustava Swenssona zdobí od 29. októbra mesto Žilina. Dielo pribudlo v priestore ohraničenom ulicami Kysucká a Športová, ktorý nesie názov Park Carla Gustava Swenssona. O premenovaní, kedysi bezmenného parčíka, rozhodla Názvoslovná komisia mesta Žilina a návrh odobrilo mestské zastupiteľstvo. Nový žilinský park je zaujímavý aj tým, že ide zatiaľ o jediné pomenovanie parku po švédskom občanovi na Slovensku a pravdepodobne jediné pomenovanie parku po Swenssonovi v Európe. V roku 2021 uplynie 160 rokov od narodenia C. G. Swenssona a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri žilinskej Súkenke. Keďže ide zatiaľ o jediné preukázané a tiež jediné dochované dielo tohto architekta na celom území Slovenskej republiky, rozhodlo sa mesto financovať Pamätník C. G. Swenssona. Celková investícia na vybudovanie parku a pamätníka dosiahla 30-tisíc eur. Dielo zrealizovalo občianske združenie Servare et Manere. Autormi sú krajinný architekt a umelec Marek Sobola, sochár Michal Janiga a Ján Janík, zabezpečujúci celkovú technickú dokumentáciu a dizajn informačných panelov rozmiestnených v parku. „Ľudia ako Carl Gustav Swensson videli zmysel v profesionálnej starostlivosti o mestskú zeleň už pred 130 rokmi. Mnohé európske mestá si tento fakt začali uvedomovať až v posledných rokoch, kedy už jasne vidieť dôsledky nášho nezodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Teraz sa všetci snažíme dobiehať zameškané. Keby v tom čase viac ľudí vnímalo svet očami Carla Swenssona, dnes by sme tu možno nemuseli riešiť klimatické zmeny a problémy so spracovaním odpadu. Som veľmi rád, že nám túto významnú osobnosť bude v Žiline pripomínať pamätník i park. Nech sú živým mementom ľudskej tolerancie a starostlivosti o životné prostredie pre nás i budúce generácie,“ podotkol na otvorení pamätníka žilinský primátor Peter Fiabáne. Projekt pamätníka bol realizovaný pod oficiálnou záštitou Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva vo Viedni. Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná tzv. Gotickou bránou v Súľovských skalách a je umiestnená v juhozápadnej časti parku. Architektúra pamätníka je s okolitou krajinou prepojená pohľadom na mestské dominanty: Katedrálu Najsvätejšej Trojice a Remeselnícky dom. Na pohľadovej stene je umiestnený portrét Carla Gustava Swenssona vymodelovaný z drôtu. Použitie tohto materiálu priamo súvisí s remeslom drotárstva, ktoré bolo v minulosti veľmi rozšírené práve v okolí Žiliny (Divina, Dlhé Pole, Veľké Rovné). Takto došlo k spojeniu tradičného remesla s modernou plastikou a architektúrou. Súčasťou pamätníka sú aj tri kusy stromov – brezy previsnuté v kultivare ‚Dalecarlica‘ (švédsky Ornäsbjörk). Tento strom bol objavený vo Švédsku v roku 1767 a od roku 1985 je švédskym národným stromom. Súčasný parčík C. G. Swenssona v Žiline sčasti zaberá aj plochu pôvodného Swenssonovho diela – sadu okolo niekdajšej Súkenky. Obohatený je o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktoré tvoria tzv. Expozíciu drevín v krajine. Každý strom a krík má číslo, popisku a QR kód, vďaka ktorému sa záujemca dozvie viac o konkrétnej drevine. Všetky informácie, vrátane pôdorysu celého parku, histórie miesta, histórie Súkenky či iné zaujímavosti súvisiace so Swenssonom sú umiestnené aj na niekoľkých informačných paneloch. „Celkovým zámerom bolo vytvorenie priestoru, ktoré okrem možnosti oddychu a zelenej zóny v inak priemyselnejšej oblasti mesta ponúkne aj historické a botanické informácie. Vznikla tak akási prvá miniatúrna mestská botanická záhrada, v ktorej sa návštevník dozvie informácie o stromoch a kroch vysadených v jej areáli,“ povedal Marek Sobola. V parku boli vysadené pagaštany konské, javory horské, javory mliečne, lipy malolisté, lipy veľkolisté, duby letné, jasene štíhle či topole čierne, ale aj exotické dreviny. Ešte donedávna v areáli rástol exemplár ľaliovníka tulipánokvetého s obvodom kmeňa nad 282 cm, jedna z najvzácnejších drevín Swenssonovej koncepcie. Strom bol chránený ako jedinečný solitér veľkej architektonickej hodnoty a ako výnimočná exotická drevina v rámci okresu Žilina. Výsadbu okolo žilinskej továrne Swensson naprojektoval ako prírodno-krajinársky park, ktorý bol jeden z prvých parkov na území Žiliny. Jeho plocha v roku 1922 bola ešte pomerne veľká – 2,12 hektára. Postupnou zástavbou sa park zmenšoval. Dodnes tu však možno vidieť ešte pozostatky tohto kedysi významného žilinského parku v podobe nádherných solitérnych drevín. Carl Gustav Swensson (* 15. júna 1861 – †13. apríla 1910) bol krajinný architekt švédskeho pôvodu a európskeho významu, ktorý pracoval na záhradných a krajinárskych projektoch vo Švajčiarsku a na území dnešného Rakúska, Česka, Poľska, Slovinska a Chorvátska. Na Slovensku pracoval nielen na sadových úpravách okolo Továrne na spracovanie súkna (Silleiner Fabriken Adolf Löw & Sohn, neskoršie známej ako Slovena) či na projekte záhrady okolo žilinskej vily Karla Löwa, ale Swensson pre Löwovcov postavil aj pavilón na Žilinskej priemyselnej výstave v roku 1903 v Žiline.