Radnica mesta Žilina

Prvá zmienka o žilinskej radnici sa dokumentuje v roku 1508. Čo bolo na jej mieste predtým, nie je známe, avšak isté je, že musela existovať aj staršia radnica, možno v inej lokalite. Dnešná reprezentatívna budova radnice stojí na mieste staršieho domu, ktorý kúpilo mesto a o ktorý sa viedli spory s majiteľmi strečnianskeho panstva. Objekt prešiel definitívne do majetku mesta v roku 1509. Budova prešla viacerými stavebnými úpravami – od pôvodnej gotickej cez renesančnú až po súčasnú, ktorá vznikla po asanácii nadzemných častí budovy v roku 1890. V rokoch 1893 – 1894 bola postavená barokovo-secesná budova novej radnice, ktorá slúžila mestu do vybudovania tzv. Finančného paláca. Z iniciatívy starostu Vojtecha Tvrdého tu v roku 1942 vzniklo múzeum. Na fasáde budovy zo strany Radničnej ulice sa nachádza reliéf erbu Žiliny používaný v roku 1683 a pamätná tabuľa umiestnená na počesť 600. výročia vydania Privilegia pro Slavis Solnensis. Radnica sa stala sídlom primátora v roku 1990 a bola ňou až do roku 2010. Ešte donedávna v nej prebiehali zasadnutia žilinského mestského zastupiteľstva. V súčasnosti sídli primátor mesta v budove Mestského úradu na ulici Námestie obetí komunizmu č. 1 a radnica je využívaná prevažne na reprezentatívne účely. Na prízemí radnice je slávnostná sobášna sieň, v ktorej prebiehajú civilné verzie sobášov pred matričným úradom. Radnica je zároveň oficiálnou sobášnou miestnosťou mesta Žilina, v ktorej každý rok uzavrie manželstvo aj množstvo snúbencov. Z hľadiska polohy a dostupnosti je tento priestor ako stvorený pre vykročenie mladomanželov na spoločnú cestu životom.