Žilina ako centrum inovácií. Svetovým startupom ukázala, že dobré nápady nepotrebujú hlavné mesto

V historickom priestore žilinskej Novej synagógy sa hovorilo o napájaní vesmírnych dronov aj o tom, ako zraziť výrobné náklady na lieky. Grand finále CEE Startup Voucher ukázalo, že inovačný ekosystém dokáže plnohodnotne rásť aj mimo zabehnutých metropol.
O hlavný grant vo výške 20-tisíc eur bez straty podielu vo firme bojovalo celkovo 164 startupov z 39 krajín, pričom prihlášky prišli nielen z Európy, ale aj z Indie, Turecka či afrických štátov.
Podujatie, ktoré zorganizovalo inovačné centrum INOVIA spoločne s Moravskoslezským inovačním centrom (MSIC), tak zaznamenalo prudký rast, len minulý rok sa do súťaže prihlásilo o polovicu menej tímov.
Od vesmírnych dronov po záchranu životov
Víťazom hlavnej kategórie sa stal český startup Celestia Energy. Matyáš Dvořák vysvetľuje ich technológiu bezdrôtového napájania jednoducho:
„Vyrábame systémy, vďaka ktorým vieme preniesť energiu pomocou lasera na dlhú vzdialenosť. Energia prúdi z bodu A, kde je jej dostatok, do bodu B, kde je potrebná, a to voľným priestorom bez káblov.“ Využitie vidia v dobíjaní dronov za letu, pri vzdialených senzoroch či vo vesmíre.
Finančnú výhru si rozdelia na hardvér a vonkajšie testovanie technológie. Úspech podľa vlastných slov oslávili tým, že hneď po oznámení výsledkov volali kolegom, nech rovno objednajú nové súčiastky.
V kategórii HealthTech triumfoval projekt GaloChrom, ktorý priniesol inováciu z oblasti kvapalinovej chromatografie. Hoci samotný startup pôsobí na trhu krátko, stojí za ním pätnásť rokov akademického výskumu.
„Predstavte si chemika, ktorý v laboratóriu uvarí obrovské množstvo molekúl, no vy z nich potrebujete vytiahnuť len tú jednu jedinú, liečivú. Samotná separácia zmesí dnes zhltne aj 80 percent výrobných nákladov. Našou metódou vieme tieto ceny zraziť až na desatinu,“ priblížil Jiří Tůma.
V environmentálnom programe EnviBooster zasa zvíťazil český startup AlgaX Evolution. Petr Beneš z víťazného tímu predstavil inovatívne mikroriasové systémy, ktoré premieňajú CO₂ na zdroj, ich využitie siaha od interiérových biofiltrov vzduchu až po veľké priemyselné závody. Zároveň však otvorene upozornil na realitu inovácií.
Tím získal výhru vo forme cenného mentoringu, ktorý podľa neho akútne potrebujú pre orientáciu v certifikáciách a byrokracii. „Potrebujete na to strašne veľa peňazí a štát vás v tom neskutočne zdržuje a hádže vám polená pod nohy,“ zhodnotil Beneš s tým, že práve prekonanie úradnej mašinérie je dnes pre nich obrovskou výzvou.
Regióny majú potenciál udržať talenty doma
Hoci finálové eventy bývali v minulosti súčasťou inovačných dní v Poľsku či v Ostrave, tento rok sa organizátori rozhodli postaviť samostatné podujatie.
Innovation manager z Inovie Michal Porubän vysvetľuje, že aj keď mali prihlášky z afrických krajín, dôležitým kritériom bol dopad projektov na strednú a východnú Európu. „My Slováci sme príliš malí. Chceme sem ťahať startupy, ponúknuť im príležitosti a možnosť zostať tu,“ vysvetľuje zámer udržať talentované mozgy v pohraničí Slovenska, Česka a Poľska.
Transformácia Žiliny na inovačný hub podľa primátora Petra Fiabáne nadväzuje na jej technickú históriu. „Žilina bola za socializmu mestom, kde sídlil Výskumný ústav výpočtovej techniky. Po revolúcii sa rozpadol na množstvo firiem, na ktoré sa naviazali zahraniční hráči,“ približuje primátor s tým, že dnes v meste pôsobí silný IT klaster.
Zároveň však mesto podľa neho musí svoju identitu aktívne budovať a nezostávať len v tieni minulosti. „Chceme hovoriť, že Žilina nie je len turistická destinácia, dopravná križovatka alebo miesto, kde sídli významná vysoká škola. Robíme všetko pre to, aby sme svetu ukazovali, že čokoľvek svetové, a toto podujatie je svojím spôsobom svetové, sem patrí,“ zdôraznil Fiabáne.
Úlohou samosprávy v inovačnom ekosystéme podľa neho nie je primárne rozdávať peniaze, ale podávať pomocnú ruku a vytvárať prostredie, v ktorom mladí ľudia uvidia zmysel pracovať a zakladať si rodiny.
Slovensko ako inkubátor
O víťazoch rozhodovala medzinárodná porota, v ktorej zasadla aj investičná manažérka Michaela Vanya z fondu Impact Ventures. Domácu scénu hodnotí ako silnú v počiatočných fázach, no upozorňuje na štrukturálny problém.
„Vieme byť veľmi dobrým inkubátorom a mnohé startupy tu rozbiehajú svoju ideu, neskôr však odchádzajú do zahraničia, lebo kapitál na takzvané ‚late stage‘ fázy na Slovensku jednoducho nie je,“ konštatuje Vanya.
Ako investorka zároveň upozorňuje na dôležitosť podpory žien vo svete inovácií, ktorý historicky patril skôr mužom v oblekoch. „Žena sa pozrie na svoju potenciálnu kariéru, kde vníma materstvo, a je pre ňu ťažké predstaviť si, ako to zosúladí s podnikateľskou cestou. Štatistiky však ukazujú, že ženy vedia prekonať veľa prekážok a byť veľmi úspešné. Je na nás všetkých vytvárať k tomu podmienky,“ dodáva.
Budúci rok by sa podľa organizátorov mala pomyselná štafeta finálového večera presunúť do Ostravy. Zmyslom podujatia nie je len rozdávanie grantov, ale aj budovanie udržateľného biznisu mimo hlavných miest. Inovácie nemusia hneď znamenať firmu s miliardovou hodnotou.
„Možno to bude jednoducho niečo, čo vás uživí a dá vám zmysel, že máte vlastný biznis. Dôležité je urobiť tie chyby čo najskôr a ísť ďalej,“ zhrnul filozofiu podujatia Michal Porubän.